Ten deň bol pre mňa, aj pre UMŇA ako splnený sen. Naplnila sa moja vízia mestského pulzu. Nie večernej krčmy, ale poobedného “pit-stopu”. Cítil som sa ako v tých youtube videách, kde ukazujú obchodíky v New Yorku alebo Tokiu.
Bol jarný štvrtok. Otváral som o 15:00, a premýšľal o tom, že do štvrtej aj tak nikto nechodí, takže na budúci týždeň posuniem otváračky na neskôr.
A hľa, 15:10 vošiel prvý pán, že nás našiel na FB. Dal si čapák a nakúpil pivá do batohu.
A potom ste vošli ďalší a ďalší a už sa to roztočilo. Prichádzalo pestré osadenstvo z ulice, zo sociálnych sietí, na pivo, pre pivo, pre vape. Bolo tu naraz až 5 psíkov a nikto sa nepobil, hoc na vyštekávaní ešte budeme musieť popracovať.
Vzrušujúci moment bol, keď sa minulo čapované pivo a ďalšie bolo na ceste. Začali sme hrotiť kuriéra Beerstation a prečkali nekonečnú polhodinu pri plecháčoch a fľaškáčoch.
V jednu chvíľu ma ktosi upozornil na pomer čají a pánov 3:2. Ale to aj váham či niekde písať, pretože jednak nie sme bar, a už vôbec nie bar pre nadržané samčeky hľadajúce korisť.
Nedostatok miesta
Narazil som dvakrát za večer na tento nečakaný “problém”. SME PLNÍ. Vo večerných hodinách boli všetky stoly obsadené. Chytro som to však vyriešil zoznámením a usadením k “neznámym”, z ktorých sa stali známi. Páči sa mi spájanie komunity, na druhej strane vždy sa uistím, že to nie je ani jednej strane nepríjemné. Predsa len aj ja mám chvíle, kedy chcem byť sám alebo s jedným človekom a treba to rešpektovať.
Rozbitý, ale naplnený. Dnes nás čaká piatok. Uvidím, či nebude nutné časom zapnúť rezervačky, no zatiaľ to skúsime ešte nadivoko.
Takže vám všetkým veľmi pekne ďakujem za tento masívny štvrtok, ktorý načrtol cestu, ktorou chcem ísť, ale aj problémy, s ktorými sa budem musieť pasovať.
